25. 11. 2015

Čo Ti dá cesta vlakom... aj na kratšie vzdialenosti

Súčasným negatívnym trendom, nielen počas cestovania, je minimálna komunikácia s inými osobami. Stačí sa poobzerať okolo seba. Voči rozhovorom so známymi či zoznamovaniu sa s cudzími ľuďmi, sa dá obrniť niekoľkými jednoduchými spôsobmi. Slúchadlami nasadenými hlboko v ušiach, prehrávaním si najnovších hitov na plné pecky a popritom ešte fičať na sociálnych sieťach s pohľadom upreným na smartfón.
           
                                              (zdroj: Súkromný archív autorky)
Pokiaľ idete autom, máte dve možnosti:
1.) cestovať v počte kusov – jeden – a riskovať inteligentný monológ so sebou samým.
2.) alebo pribrať do partie niekoľko ďalších spolusúputníkov, ktorí sa, ako zvyčajne, zložia po nejakom tom euríčku na benzín. Môže medzi vami dochádzať k rutinnej konverzácii typu: Ako sa máš? Aký dlhý deň Ťa dnes čaká? Zvezieš ma autom aj domov? To dnešné počasie je hrozné... Ešte je tu možnosť, že študujete ten istý odbor a tak preberiete základné témy ohľadom učiva, prehodíte reč o najnovších pikoškách, ohovoríte kolektív, prípadne vyzdvihnete jeho súdržnosť pri dohadovaní sa na termíne nejakej písomečky. To isté dookola... #ibažebyne.

Akokoľvek. Existuje minimálna šanca, že by sa vám to stalo, pokiaľ cestujete vlakom. Ak by ste už so svojím spolusediacim naozaj nemali o čom, je tu jedna rada. Nepatrí sa síce počúvať cudzie rozhovory, či okato sledovať ostatných cestujúcich, ale v danom prípade je možné to trochu porušiť. Takže, stačí sprístupniť svoje zmysly, nastražiť uši a vnímať rôznorodé situácie vo svojom okolí.  
          
                                                       (zdroj: Súkromný archív autorky)
 Tak schválne. Byť svedkom nikdy nekončiaceho sa bozkávania istého mladého - inak sympatického páru - môže byť niekedy celkom trápne. Pokiaľ nemáte dobrú náladu, tak je dosť možné, že to celé zhodnotíte ako prehliadku u stomatológa. Ba dokonca u otorinolaryngológa. Môj dojem z tejto situácie zlepšuje len fakt, že univerzitný deň skončil o niečo skôr, a tak je napokon celkom milé na párik občas zakuknúť. Celej scéne dodáva atmosféru pieseň You Don´t Know Me od Jann Arden, znejúca z mojich slúchadiel. A keďže nikdy nekončiace znesie aj dva songy, pridávam Chrisa Isaaka a jeho Wicked Games. Áno. To je presne tá chvíľa, keď si uvedomíte, že správne zostavený playlist je jednou z najdôležitejších podmienok, aby sa Vám vlakom cestovalo ľahšie.
            
                                                                       (zdroj: internet)
Iným prípadom je detská nevyspytateľnosť. Pohodlne sa usadíte v sedadle a veselo sa s kamarátmi smejete na aktuálnych vtipoch, meme komiksoch a iných záležitostiach. Keď tu zrazu počujete rozhovor babky a jej asi 5-ročnej vnučky: –Babi? – Áno? – Dnes sa mi u Teba páčilo. Hm, aké rozkošné vyznanie. No z nepochopiteľných dôvodov, len o pár sekúnd neskôr, to isté dievčatko začne srdcervúco plakať. Zastavíte a zamyslíte sa: Čo také sa mohlo stať? – Babiiiii, ja nechcem, aby si odišla domooov, ja sa chcem s tebou vrátiť k tebeeee. Tak o to ide! No dobre, snáď ju babka utíši. ...o chvíľu: – Babiii, ja chcem orieškyyy. Analyzuje ich, všetko je okej. Ak by sa onen plač udial len raz, poviete si: No dobre, dievča malo slabú chvíľku. Ale ono sa to opakovalo ešte aspoň štyrikrát. Schíza? Možno J
         
                                                     (zdroj: Súkromný archív autorky)
A do tretice všetko naj. Nemožno obísť štedrých, no možno až priveľmi pohostinných, našich starších občanov. K mladej slečne si prisadne deduško, spočiatku nenápadný spolucestujúci. No po chvíli už svojimi zvedavými otázkami prinúti dievča, aby si zložilo slúchadlá z hlavy a poslušne odpovedala. Skadzi ši? Študuješ, či robiš, moja ?A co študuješ? A myšľiš, že še v tym uplatniš? Bo to neškaj češko sebe najsc robotu. A čerešne sebe daš? Slečna (čítam jej z tváre, že je mierne zaskočená z Tesco tašky naplnenej ovocím, čo pripomína čerešne), zdvorilo odmieta. Aľe šak sebe daj, okoštuj, barz fajne. Mmm. Dievča aj po druhýkrát odmieta. Joj, ta to vy, mlade, neznace, co dobre. Dievča si ani na tretí deduškov pokus „čerešňu“ nevezme, čo mi už pripadá trochu bezočivé. Z úcty k staršiemu - ja by som si dala. Ale v skutočnosti, nepozorovane odvraciam zrak, lebo nemám chuť na pomliaždené, neumyté ovocie. Sorry. Mmm, ta tote čerešňe ale dakus inakši smakuju. Joj, šak to višňe! V duchu sa len zarehocem a potom neprítomne pozerám von oknom...
       
                                                                 (zdroj: internet)
Čo dodať. Vzhľadom na otvorený vlakový priestor je počuť všetky rozhovory, telefonáty, či cmukacie story, ktoré sa dejú okolo vás. A je úplne zbytočné sa tomu brániť. Prináša to pozitívne i negatívne zážitky, no vo všetkých je dobré nájsť si niečo pre seba a vyťažiť z toho aj minimum. Aj takýto krátky blog. Nabudúce si preto radšej dajte pozor na to, o čom budete v mojej blízkosti diskutovať. Ak by sa to stalo pred napísaním tohto blogu, mohli by ste sa v ňom totiž nájsť J.

Pre © Televíziu Mediálka s láskou napísala Katarína Čižmárová

2 komentáre:

  1. Súhlasím. Pobavilo. :) ,dobré blogy :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Súhlasím. Pobavilo. :) ,dobré blogy :)

    OdpovedaťOdstrániť

Pomôžte nám rozšíriť hodnotu príspevku a slobodne vyjadrite svoj názor v diskusii :-)