Brutálna Bez ladu a skladu Zostava

Titulok prezrádza názvy dvoch slovenských kapiel, ktoré sa spojili na spoločnom turné po Slovensku aj Česku. Že ide o zostavy, ktoré nie sú nijakými nováčikmi, presvedčilo nielen všetky texty poznajúce publikum, ale najmä okrúhle výročia vystupujúcich.

(zdroj: Ticketportal)

Bez ladu a skladu sa vrátili na slovenské pódiá v lete, na festivale Pohoda, práve na svoje 30.te výročie. Ak ani vám, rovnako ako mne pred Pohodou, táto kapela nevravela nič, nebojte sa, nie ste vyvrheľom, len ste nezažili najslávnejšie časy tejto punkovej kapely v časoch, kedy som ešte ani nebola na svete. Jediné, čo vám možno bude známe, je meno speváka – Michal Kaščák, ktorý je organizátorom najväčšieho festivalu na Slovensku. 

Para je jednou z mojich srdcových záležitostí. Na ich koncerty idem (áno, bolo ich už zopár...dosť) s tým, že sa kvalitne vyskáčem, zatancujem pre Laskyho tak, ako len viem, uvoľním, vykričím si hlasivky a moje telo bude zaliate prívalom endorfínov. Lasky, spevák kapely, je človek, ktorý dokáže rozdávať energiu z pódia smerom k publiku a zabáva sa s nami, ako najlepšie vie.

Mata Hari

Priestory Tabačky, ja osobne, považujem za výborné na  veľké koncerty v okolí Košíc a Prešova. Veď si len predstavte, že v tej istej sále spievala aj Jana Kirschner, aj José Gonzáles, a ďalší. Čo sa týka „šouky“ okolo spievania a hrania, tak kapely si zvolili jednoduchú cestu animácií, ktoré boli premietané na plátne za nimi. Ako prvá zahrala Para, najväčšiu radosť našej štvorčlennej partii spravili chryzantémy, ktoré rozdával Lasky a našej spoluskakajúcej parťáčke sa ušli tiež. 

Z lásky...                                                                   

Bolo to z lásky...

Texty Bez ladu a skladu nemám napočúvané, tak som zostala stáť v zadnejších radoch a všímala si ľudí okolo seba. Narozdiel odo mňa s Mišom Kaščákom spievala veľká časť publika, ktoré bolo na tomto koncerte podľa mňa výnimočné práve tým, že sa spolu na jednej udalosti spojili staršie ročníky, ktorým tieto kapely pripomínali ich mladšie časy, a mladšie ročníky, ktoré žijú svoje krajšie, bezstarostnejšie chvíle práve s postaršími kapelami.

Keď sa nad týmto zamyslíte, je to veľmi pekné spojenie rôznych vekových generácií. V tom majú silu kapely, ktoré sú už stálicami na slovenskej hudobnej scéne. Preto ešte stále koncertujú, skladajú a spájajú ľudí. Ak vám nestačí tento príklad, vezmite si kapely Zóna A alebo Polemic. A takto som sa so zachrípnutým hlasom po energickom koncerte dostala k úvahám o starých kapelách. Pretože mám rada také dni, keď prví poslední, budú poslední.

Prví poslední by publikum :)

Za vizuálnu dokumentáciu ďakujem Veronike Kovalčíkovej a Michalovi Ivanovi.

Pre © Televíziu Mediálka s láskou vyrobili Edita Hilgartová