Dlhá noc + úchvatná noc = Biela noc

Piaty ročník je za nami... Možno ešte stále vstrebávame zážitky z často náročných umeleckých diel, ktoré sme mali možnosť vidieť práve vďaka tomuto festivalu. Jedným z jeho cieľov bolo práve to – šíriť originálne kúsky moderného umenia a tým podporiť jeho autorov.

Pôvodný koncept z roku 2002 z Paríža už ohúril nespočetné množstvo návštevníkov v rôznych svetových metropolách, odkiaľ si vydláždil cestičku i do Košíc. Podľa ohlasov a počtu nadchnutých okukávačov je zrejmé, že sa mu tu darí.

Tu je môj subjektívny zoznam toho, čo ma bezpochyby očarilo:
 

• Fakt, že Košice sa na jednu noc stali zaplneným vysvieteným supermestom. Dodalo im to taký šmrnc, že i na konci podujatia o druhej ráno sa nám málilo odísť.

 

• Hrnčiarska ulička. Srdcovka na tradíciách lipnúcich Košičanov bola odrazu srdcovkou každého. Inak sa nedalo, každý si predsa chcel zapáliť svoju sviečku, skočiť na pivko či večeru, alebo napríklad k pravému kováčovi na výzvedy.

 

• Žiarovkový oblak (rozumej 6000 žiaroviek!). Alebo Svetelný interaktívny objekt, pôvodne vytvorený pre kanadskú Bielu noc Waynom Garettom a Caitlin Brownovou. Tí chceli podtrhnúť spoluprácu neznámych ľudí pri zapínaní a vypínaní inštalácie pomocou lanka; a tiež podnietiť záujem o využívanie predmetov v domácnosti. Bolo to milé, i keď niektorí ľudia to lanko trhali... Byť tak Caitlin/Wayne, vezmem si ten oblak a bežím preč.

 

• Pán Mikle, mimochodom jeden z najvýraznejších predstaviteľov súčasného slovenského sochárstva, nám naservíroval obrovský zváraný objekt s názvom Dlhá zima – Mŕtve mesto. Všade vôkol neho bolo niečo ako dym a burácajúca hudba. Ľudia stáli, chodili, obdivovali, chytali; rozmýšľali, čo si myslieť! Myslím, že až tu som na vlastné uši aj oči výstižne pochopila ideu moderného umenia. Všetci si z neho musíme vziať to svoje.

 

• Ako milovníčku architektúry ma potešili aj, ako inak, vysvietené Kasárne/Kulturpark, kde sa nachádzala zaujímavá expozícia jej súčasných prejavov na východnom Slovensku. Nielen v rámci Bielej noci si bolo možné obhliadnuť 40 architektonických realizácií vďaka projektu ESA (East Side Architecture).

 

• Myslím, že najviac divákov pritiahol Rakúšan Klaus Obermaier, vysoko hodnotený dlhoročný umelec nových médií. Mal pod palcom Východoslovenské múzeum (Dancing House) ktorého fasádu rozhýbali roztancovaní diváci.

 

 

 Po tomto všetkom už len sadnúť k fontáne a polemizovať nad otázkou neuplatniteľnosti umelcov moderného umenia. Pri liečivej sile farebnej terapie, pochopiteľne.  

Na záver ešte pár odporúčaní:

1. Bohužiaľ, jestvujú Košičania, ktorí akcie chcú, no rešpektovať organizačné pokyny a morálne zásady nemienia. Ešteže máme osvedčený recept. Ignoráciu.
2. Vystavovateľov bolo neúrekom. Centrum Košíc je na druhý pohľad fakt nie až také malé. Osobne nepoznám nikoho, kto vládal, stihol a aj sa trochu zamyslel nad aspoň tretinou diel. Resumé: ambíciou do budúceho roka môže byť kompletné naplánovanie si trasy aj s　prestávkami.

Heslo Bielej noci „Garantujeme, že nezaspíte“ nezavádzalo. Oplatilo sa zažiť to. Už len začať sa tešiť na budúci rok ;-)

Pre © Televíziu Mediálka s láskou napísala Danica Juházyová