Pred besedou som nemala žiadne očakávania. Vážne žiadne! Kým som tam neprišla, ani som netušila, s kým mám tú česť. Prečítala som si len vetu z plagátu, ktorá je zároveň prvou vetou môjho článku a povedala si: „Nedbám!“
Presvedčená o tom, že jediný marec v mojom živote je ten medzi februárom a aprílom som po prvých minútach zistila, ako hlboko sa mýlim. Poznáte tie sekvencie vo filme, keď všetko do seba začne zapadať ako skladačka a hrdinovi prebehne celý život pred očami? Vlastne, nie celý, len tie potrebné kúsky — a už len jedna reklama ho delí od rozlúštenia záhady? Presne tak som sa cítila!
Bum! V kníhkupectve som na želanie vyberala čo najmenej obchytanú verziu knihy This is hardcore. Bum! Pri článku Päť užitočných otázok o Modrom z neba som kedysi uznanlivo pokyvovala hlavou sama pre seba a tešila sa z toho, že sa našiel niekto, kto má napriek kritike odvahu otvorene povedať to, čo si mnohí len myslia. A ono to všetko malo spoločného menovateľa. Odrazu sedel predo mnou s mikrofónom v ruke a ako medzi starými známymi rozprával o alkohole, slovenskej (pseudo)literatúre, rodine či cestovaní.
Samo Marec si veruže koleduje o to, že sa raz prebudí s odrezanou konskou hlavou v posteli, ale je to človek s názorom a za to má môj obdiv. Teraz som už vernou fanúšičkou, tu prisahám, ako že som lajkla jeho facebook!
Rado Ondřejíček, viac cynický ako obluda, je známy nie len ako publicista so slabosťou pre Pavla Hiraxa Baričáka, ale aj skalný fanúšik slovenských kapiel ako Desmod či No name, ktorého jednoducho nemôžete brať vážne (a túto vetu tiež nie). Autor knihy Homo asapiens, pojednávajúcej o hektickosti dnešného sveta, pred pár rokmi rozvíril hladinu slovenského šoubiznisu verejným listom frontmanovi košickej hudobnej skupiny No name s názvom 13 odpovedí pre Igora Timka. Spevákovu večnú otázku „Čím to je?“ sa mu podarilo zodpovedať aj za hranicami našej republiky, keďže list prenasledoval bratov Timkovcov ako tieň aj v Poľsku, kde sa pokúšali preraziť.
Nadčasový humor a Radova interpretácia však dokázala opäť rozosmiať všetkých prítomných a Igorovi Timkovi, na ktorom neostala nitka suchá, sa muselo v ten epický večer poriadne čkať, keď mu najznámejší cynik z povolania nemilosrdne odporúčal skončiť s písaním pesničiek.
Nadšenie z prešovskej čítačky Samo vyjadril aj na svojej fanúšikovskej stránke: „Rado bol nadšený z Prešova, z toho, ako to tam žije, koľko je tam podnikov a tak podobne a ja som mu celkom nerozumel, lebo som vedel, že to tak je. Až na druhý deň som zistil, že si myslel, že má Prešov 30 000 obyvateľov. Christiania je presne podľa môjho gusta, parádny podnik vedený parádnymi ľuďmi (pozdravujem ešte raz) a asi aj najväčšia návšteva bola práve tam. Veľa otázok, tak sme sa zakecali, že sme skončili pred jedenástou. Pokúsili sa ma opiť, ale pomerne statočne som sa ubránil. Prešov as good as furt.“
Takto nejako vyzeralo moje prvé (a snáď nie posledné) stretnutie s charizmatickými a nemenej talentovanými spisovateľmi. Úžasný pocit, s ktorým som odchádzala vám však opísať nedokážem, to proste musíte zažiť, škoda slov.
Bonus na záver. Samov názor na blogovanie.
Pre © Televíziu Mediálka s láskou napísala Michaela Petrincová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pomôžte nám rozšíriť hodnotu príspevku a slobodne vyjadrite svoj názor v diskusii :-)