Denník Akademického Prešova #2: Utorok

Rektorské voľno či nie, divadlo nikdy nespí! A ja, presvedčená o tom, že zvládnem všetko, tiež nie. Napríklad dnes som si vzala do hlavy, že v pohode zvládnem ápéčko aj UNIPO FEST. Na moje prechody z vysokoškolského areálu do centra mesta, potom do Divadla Alexandra Duchnoviča, znova ku škole a odtiaľ behom na Floriánku by ocenila aj telocvikárka zo strednej, ktorej sa vždy zdalo, že sa dosť nesnažím.

Utorok pre mňa začal klasicky v študentskom divadle, kde sme skúšali Podzemie performance, aby to vo štvrtok malo nejakú úroveň. No a sústreďte sa, keď polovica súboru (vrátane mňa) pokyvuje hlavou do rytmu hudby znejúcej z festivalu. Ale zvládli sme to. Hru už viac-menej ovládame a text piesne Satisfaction od Rolling Stones očividne tiež. A aby som vás ešte viac navnadila na naše štvrtkové predstavenie, tu je malá ochutnávka: HRA˗HRA-HU˗HU˗PO.

Ďalší bod programu – vopred neavizovaný flashmob v centre mesta. Tomáš Pavlič s imidžom Jirku Horáčka z Discopříběhu prechádzal sa recitujúc, keď tu odrazu, skôr ako pointa prišla, mestská polícia predstavenie ukončila a ani odvolávanie sa na slobodu prejavu nepomohlo.

Akýsi prudérny občan bol nespokojný s tým čo videl a počul a tak ich povolal. Nuž veru, vídavam v prešovských uliciach aj väčšie indivíduá a im pri výstupoch neasistujú muži zákona, ale však šou to napokon predsa len bola. To je to čaro nechceného...

A poďho behom na festival! Chytľavá hudba, vtipné texty, fajné pivo, zem možno ešte trochu studená na sedenie, a ani som sa nenazdala a nastal čas vyhradený pre vystúpenie bratislavskej VŠMU. Ďakujúc v duchu všetkým svätým za to, že som si ráno obula baleríny som v rekordnom čase dorazila na malú scénu DAD, kde som sa v časovom sklze divadelníkov stihla vydýchať a moja plná pozornosť už patrila hre Talk to me.

Tri páry, tri vzťahy, jablko ako symbol pokušenia a problémové situácie, v ktorých sme sa mnohí spoznávali. Odchádzala som s poučením, že vo vzťahoch je najdôležitejšia komunikácia a s neuveriteľnou chuťou na jablko.

Megarýchly presun ku škole, Heľenine oči, Hoja hop, hoja hop a v tom sa ku mne dostala správa, že nebojácny Tomáš Pavlič v neskorých hodinách opäť pokúša osud. Na druhý pokus to už vyšlo. Prišla som práve včas, aby som videla ako pouličného recitátora napadla skupina v kuklách, obliala vodou a ostrihala mu vlasy.

Pre jeho dobro dúfam, že fotky, ani videá, ktoré náhodné publikum vytvorilo, nikdy neskončia v rukách zákona. A tiež, že tie ruky už nikdy nebudú brániť slobodným umelcom v ich sebarealizácii!

Pre © Televíziu Mediálka s láskou napísala Michaela Petrincová