Zahraj, kto chceš, čo chceš. Aneb Open Mic

Mám rád Christianiu. Už len myšlienka na vôňu kávy a jej podmanivé priestory ma vždy donúti podľahnúť chuti nápojov, ktoré sa tam podávajú. Okrem parádnych retro gaučov však za zmienku určite stojí aj alternatívna hudobná scéna, ktorá sa v tejto kaviarni organizuje. Z mnohých akcií, ktoré sa tu počas roka premelú, som si vybral tú zrejme najpravidelnejšiu – Open Mic. O tomto podujatí som sa porozprával s Edom Klenom, muzikantom a zakladateľom Open Micu v Prešove.

Čo je to Open Mic a čo ponúka?

Open Mic ponúka Prešovu jednu zaujímavú hudobnú scénu. Je to príležitosť pre muzikantov. Doslovne: otvorený, prístupný mikrofón, ktorý je tu pre ľudí, čo chcú hrať, no nemajú kde. Trebárs ešte len začínajú, ale robia si už vlastné veci a myslia si, že sú dobré. Je to príležitosť hlavne pre začínajúcich hudobníkov. To, že tu hrajú aj skúsenejší, je už otázka grantov a peňazí, kedy sa snažím akciu trošku osviežiť. Tiež chcem konfrontovať začínajúcich hudobníkov s tými, ktorí už majú niečo za sebou. Open Mic nie je môj výmysel, je to celosvetový formát. Táto akcia prebieha po celom svete na rôznych miestach, najčastejšie v kaviarňach a puboch, no má rôzne podoby. Tá moja podoba je taká, že chcem, aby tu ľudia hrali vlastnú tvorbu. Je to jediná podmienka. Dokonca tu nemusí odznieť ani spev, pokojne to môže byť próza alebo poézia. Ak je to dobré, zaujme to. To už máme vyskúšané. V Prešove Open Mic beží už tretí rok a má tu svoje publikum, prebieha pravidelne každý mesiac a je zadarmo. Samozrejme, každý môže podporiť muzikantov príspevkom „do klobúka“.

Prečo práve kaviareň Christiania?
Už skôr som si všimol, že Christiania je podnik, ktorý robí nezávislú scénu. Organizuje veľmi zaujímavé koncerty interpretov, ktorí sú mi blízki. Tak ma napadlo, že majiteľ bude človek, s ktorým sa na tejto veci dohodnem. Nemýlil som sa. To je tiež veľmi dôležité, nájsť správnu spoluprácu a primerané priestory. Mať sálu pre dvesto ľudí by bolo zbytočné.

Najlepší ,,open micer“, na ktorého si spomínate?
Napadá ma skôr ten najhorší (smiech). Veru, stávajú sa tu všelijaké veci. Neprebieha žiadna cenzúra. Mňa nezaujíma, že tu niekto používa napríklad vulgarizmy. Preto sa stávajú rôzne kontroverzné situácie. Je zaujímavé, ako na nich reagujú ľudia. Spolieham sa skrátka na intelekt účinkujúceho aj publika. Niekedy to zlyhá, no nie je to až taká katastrofa. Čo sa týka príjemných zážitkov, tých som mal veľa. Boli tu kapely veľmi dobre pripravené a veľmi dobre prijaté publikom. Najkrajšie prekvapenia sú také, kedy toho interpreta ani nepoznáte, a on sa ukáže ako hviezda, ukáže, že je skvelý. Také momenty tu máme často. Práve to je zmyslom Open Mic-u, keď sa muzikanti ukážu a ľudia otvárajú ústa, aké je to skvelé.

Akú rozmanitosť nástrojov žánrov môžeme na Open Micu vidieť?
Mávame tu full kapely: kapely bluesové, mali sme kapely jazz-rockové aj undergroundové. Dokonca sa mi tu muzikanti váľali po zemi zabalení v ruskej zástave. Rôzne šialenstvá. Nič však nelimitujeme. Jediným limitom je tu priestor. Ak tu niekto chce hrať na tube a k tomu si spievať, dvere sú otvorené. To bude len príjemné prekvapenie.

Môžete nám trochu predstaviť vašu vlastnú kapelu Edo Klena a Klenoty?
Kapela funguje od roku 2006 s týmto názvom a hráme folk-rockovú muziku. Ja som bol pred tým folkový pesničkár, písal som si piesne, no stále som to skúšal zmiešať s rockom. Teraz je to také najzemitejšie, no zároveň som najspokojnejší. Hrávame koncerty po kluboch a v lete pár festivalov. Snažím sa žiť s hudbou, lebo ma to baví. Má to byť folk-rocková muzika s textami, ktoré majú o čomsi byť. To je asi najvýstižnejšie.

Čo by ste radil mladým kapelám v Prešove, možno ako preraziť?
Sú dva druhy muzikantov. Muzikanti, ktorí si najprv zistia, čo by ľudia asi radi počúvali. Podľa toho robia hudbu a potom sa predajú. Tak sú muzikanti, ktorí jednoducho majú radi muziku a robia ju tak jak ju cítia. Prerazia alebo neprerazia, to je jedno. Princíp je len ten, aby hrali. Ja sa skôr radím k tej druhej skupine. Keď niekto chce preraziť, tak návodov je milión, ale ja im ich nedám, pretože ak je toto cieľom, tak to potom nepovažujem za dobrú muziku. To je mainstream. Tlačiť sa do toho, z toho som už vyliečený. Môj návod je len ten, že ak niekto miluje muziku, nech ju hrá, a nech ju hrá tak, ako ju cíti. Momentálne pozorujem, že mnoho kapiel skladá po anglicky. Nemyslím si, že to je dobrá cesta. Nemyslím, že by o nich niekto v Anglicku alebo v USA mal záujem. Práve tu je ich publikum. Myslím si, že v angličtine sa nevedia tak vyjadriť, ako v rodnej reči. Musia sa zbaviť pózy. V mladosti je ešte dosť pózerov a málo reality v textoch.

Pre mladé kapely je to asi tá ľahšia cesta, tá angličtina.
Áno. Niektoré rádia to vítajú, a vôbec, celá spoločnosť je tak nastavená. Je to malomeštiactvo. Kritéria na hudbu sú príšerne nízke. Stačí zapnúť rádio alebo televízor a normálny človek to hneď vypína. Tam je to strašne žalostné. A televízia, ktorá by preto mala niečo robiť, teda Slovenská televízia, preto zatiaľ nerobí nič.

Vedeli by ste teda odporučiť médium, pravdepodobne rádio, ktoré hrá dobrú hudbu?
Možno také rádio je, momentálne som na internete zaregistroval napríklad Slobodný vysielač. Komerčné rádiá sú o reklame. Z toho žijú a tomu sa aj prispôsobujú. Playlisty im tam píše bohviekto, ale je to príšerné. Ja to počúvam len na obede v reštaurácii, no je mi z toho zle a rýchlo sa odtiaľ ponáhľam preč. Už znesiem aj vážnu hudbu, preto si rád vypočujem napríklad Devín. Dlho som si myslel, že rádio FM by mohlo byť dobré. Občas si to pustím, no sústreďuje sa tam taká zvláštna skupina ľudí, ktorá púšťa prapodivnú hudbu a preferuje Bratislavu. Niekomu to však pasuje, a rozhodne je to ten lepší variant z toho všetkého zlého. Všeobecne však žiadne rádio neodporúčam, muziku dnes treba hľadať na internete. Nájsť si svoju vlastnú tvár a s ňou ísť.

Pre © Televíziu Mediálka pripravil Matej Kráľ