Popová impertinentnosť* v Prahe

*bezočivosť, neslušnosť

Madonna. 

Čo vám pri tomto slove napadne ako prvé? Šialená podrprsenka? Kontroverzia? Dobrá hudba? Staré časy? Kto je to? Predpokladám, že z každého rožku trošku.

(zdroj:wgnplus.com)   

57-ročná Madonna Louise Ciccone sa druhý novembrový víkend predviedla v Prahe a hoci nie som jej vernou fanúšičkou, na koncert som sa celkom tešila. Už len preto, že som na vlastné oči chcela vidieť a počuť aká je svetoznáma popdiva naživo.

Od začiatku svojej kariéry doposiaľ absolvovala Madonna deväť svetových turné. Na každom predviedla niečo nové, na každom potvrdila to isté – nejde jej len o odspievanie piesní, ale predovšetkým o poriadnu šou s množstvom prvkov, ktoré odkazujú, čo chce daným turné povedať. Madonna je povestná svojou kontroverziou, nie nadarmo je považovaná za najznámejšiu popovú divu, aj keď, či už chce alebo nie, jej svetielko reflektorov pomaly zhasína.

Doobeda ešte pred šou sme si boli obzrieť O2 Arénu, kde sa koncert konal. Už okolo desiatej hodiny pred ňou postávali, sedeli, ba dokonca sa v spacích vakoch prebúdzali skalní fanúšikovia, ktorí si zrejme vystávali najbližšie miesta pri pódiu. To malo tvar kríža so srdcovým zakončením. Večer sa aréna naplnila a prevýšila číslo 17 000. Polhodinové čakanie pred začiatkom v nekonečnom rade, kde sa na vás tlačia zo všetkých strán, nebolo nič príjemné, no, ako sa vraví, stále môže byť horšie, bolo.

(zdroj: súkromný archív autorky)

Predskokan. Dúfala som, že milo prekvapí a tisícky koncertných nadšencov nabudí a nabije skvelou náladou. Opak. Dj spolu s rapperom hodinu súžili nielen moje kritizujúce uši, ale keď som videla najbližišie nudiace sa spolusediace okolie, vedela som, že tento výber predskokana Madonna prestrelila. Žeby chcela unudiť publikum naozaj až do tej miery, že keď sa konečne o 22. hodine zviezla zo stropu v klietke na pódium, kde ju čakalo zo desať tanečníkov, prebudí sa a začne jasať celá aréna? Asi áno. Len si už nie som istá, či od radosti z dôvodu neskorého začiatku alebo že už skončili pokriky rappera typu – ,,Prague, make some f*cking noise!", na ktoré aréna reagovala kvalitným piskotom = vypískaním.

(zdroj: súkromný archív autorky)

 Rebel Heart Tour však nesklamalo, na rozdiel od preskokana malo svoje tempo, melódie, vizuálnu projekciu, ktorá dotvárala atmosféru skladieb a tiež pauzy, počas ktorých sa Madonna ako každá svetová hviezda minimálne 3x prezliekala.  Pred začiatkom som si detailne pozrela celú arénu; nad pódiom ma upútalo nenápadne zavesené točité schodisko. Na pódium doletelo asi v polovičke koncertu. Madonna na schodisku odspievala a emotívne odohrala dramatickú etudu za spoločnosti s jedným z tanečníkov skladbu Heart Break City. Neskôr nechýbali ani zvyšní tanečníci či tanečníčky, sporo odeté alebo prezlečené za mníšky tancujúce pri tyči. Na jednu dokonca vyliezla a predviedla tanečné formácie aj samotná speváčka, celá skladba vyvrcholila veľmi esteticky prevedenou choreografiou Poslednej večere pri dlhom stole. Taká menšia kresťanská provokácia, typická pre ňu. Dráždenie, sexuálne alebo kresťanské, neabsentovalo ani po zvyšok šou, ale to už radšej nebudem detailne rozpisovať.

 (zdroj: madonnarama.com)

V druhej časti koncertu došlo aj na staršie hity akými sú napríklad Deeper and Deeper či Like a Virgin. Priznávam, že v polovici šou, cca o 23-tej hodine som sa musela ísť prevetrať a rozchodiť nohy po 3- hodinovom sedení. Po príchode som ostala milo prekvapená, ako sa Madonna ešte milšie prihovárala divákom. Rozprávala o láske, o tom aká je dôležitá, ako by sa k sebe mali ľudia správať, ale aj o týpkovi z hľadiska, z ktorého už urobila svojho budúceho.

Prekvapenie večera pre mňa bola jediná cover verzia večer -  La vie en rose od Edith Piaf, ktoré si speváčka sama dotvárala hrou na ukulele. Priznávam vtedajšie prvé zimomriavky od začiatku šou.

 (zdroj: madonnarama.com)

 Vibrácie tancujúcich nôh publika bolo cítiť ku koncu, keď ľudia začali tlieskať a tancovať do prídavku Holiday, po ktorom Madonna "odletela" do zákulisa, padla opona a O2 aréna sa mohla v rytme chytľavých popevkoch rozísť.

33 kamiónov techniky, vyše 1000 kostýmov a 500 párov topánok šitých na mieru prispeli k tomu, že si ako jedna zo zvyšných 17000 divákov môžem povedať – Okrem toho, že  Madonna má už  57 rokov, skvelú kondičku, dobrý hlas, rovnako dobrú má aj šou, ku ktorej si našlo cestu aj moje RebelHeart.

(zdroj: madonnarama.com + súkromný archív autorky)

Pre ©  Televíziu Mediálka s láskou napísala Stanka Bratková

Na čakačke

Vysoká škola vie byť naozaj fajn. A život počas nej dvakrát toľko! Aj napriek občasným neduhom života vysokoškoláka, akými sú zápočty a skúšky. Ak sa tie vydaria, tak už len štátnice. Ak si to spaušalizujeme, je vlastne na výške okrem získania vedomostí pravidelnou alebo častejšie skôr nepravidelnou prípravou v noci pred skúškou niečo horšie, výslovne zlé? (Možno občasné ranné nevoľnosti po nočnom socializovaní sa v okolitých barových inštitúciách.)

Áno. Napíšem to priamo - rozvrh. Vlastne, ani nie samotný rozvrh, zaň aj tak v konečnom dôsledku nemôžeme ako my študenti, tak ani vyučujúci, ale dlhé pauzy, tzv. diery v ňom. Je pravda, že skonsolidovať pár tisíc ľudí do pár desiatok/stoviek miestností tiež nie je med lízať. Nuž, nám študentom bez ulít v podobe kabinetov, kam sa môžu schúliť počas voľna vyučujúci, neostáva nič iné, len vyčkávať. Či už pekne slušne napchávaním sa v bufete, odkiaľ už po dvoch odsedených hodinách konečne pozberáte všetky svoje taľafatky a poberiete sa ďalej vyčkávať do príjemnej kaviarne nablízku minimálne 50 m. Nuž, ale ako bežný študent si aj do tej najpohodovejšej kaviarne nemôžete chodiť zabíjať nekonečné voľno zakaždým; predsa len finančný život študenta nie je v rovnakej úmere s finančným životom pracujúceho človeka.  Ale nevadí, veď ako každý študent vie, peniaze boli, budú, len teraz možno nie sú. 

(zdroj: MAIS)

Na výške sú aj tak najpodstatnejší  ľudia! A nezabudnuteľné zážitky s nimi. Lebo viete, že v tom nie ste sami. (Možná synkretizácia s témou financie je totožná aj tu, ale o tom už každý po svojom potom.) Keď začínate o 8:00, končíte po 19:10 a medzitým sa v niekoľko hodinových pauzách máte chuť rozkrájať - jednu časť poslať na obed, druhú do postele, tretiu na kávu, aj tak sa nakoniec necháte vcelku a zazdieľate si rozvláčny čas spoločne s ľuďmi rovnako odsúdenými na čakanie. 

Lebo nečakáš len ty. Alebo ty. Ale spolu s tebou aj ona, on, aj tí dvaja, čo sa stále muckajú, až sa na nich už dívať nedá. Baby, čo budú mať poobede nové selfie profilovky s pozadím modrých tulivakov si tiež krátia dlhú chvíľu čakania.  Rovnako ako aj fešák v pravom rohu chodby. A asi aj jeho spolužiaci. Tiež celkom sympatickí...

Už ste si to niekedy všimli chtiac, pozorne, doslova až cielene? Odporúčam. Naozaj to stojí za to. A dokonca! Každé nenápadné špehovanie, slušnejšie povedané, rozhliadanie sa okolo seba, má naozaj skracujúce čakacie účinky.

Top čakacie destinácie pre mňa sú:

·        1.  Preplnená zelená yogisová plocha.  Okrem skvelej kávy, lahodných maškŕt a zástrčiek (tie som radšej z pohľadu lahodnosti neskúšala) je garanciou aj príjemnej trávnatej pohody s okolitým ruchom, keďže je malým epicentrom jednej časti budovy. Dá sa naň zvyknúť. Ako na všetko na výške.

(zdroj: Facebook)

·        2. Tulivak - najsamlepšia alternatíva na spánok v školskom areáli uprostred rušnej chodby. Hodíš sa do spomínaného tulivaku, a ak si si pred hodením sa nastavil správne parametre polohy, objíme ťa s toľkou láskou guličiek a pochopenia, že vyčkávanie naberie hneď komfortný a útulný ráz. Overené, na vlastnej koži vyskúšané – spojenie dvojitého espressa z yogisu a následného uhupnutia do tulivaku zaručuje príjemný 15 minútový spánok aj napriek všetkým vysokoškolským ruchom.

·         3. Školský bufet. Čo by to bolo za výšku bez bufetu. Už je v ňom teplo. Hurá!

·        4. Školská jedáleň. Ak nevystihneš dobrý čas, záruka naozaj zaujímavo strávenej dlhej chvíle. Odstojíš si v rade, no aspoň sa už nesťažuješ, že celý deň len presedíš. 

(zdroj:  Facebook)

·       5.   Kaviarničky na druhej strane.Každý správny študent UNIPO-a vie, na ktorej. Nechýba v nich príjemná atmosféra, útulné sedenie, lahodná ponuka nápojov či dezertov, usmievavý personál, skrátka všetko, čo spríjemní únavné čakanie. V lete a na jeseň  zároveň najlepší benefit vysokoškolského vyčkávania – terasa na čerstvom vzduchu s kvalitným oroseným!

(zdroj: Facebook)

Vyčkávanie vie byť v konečnom dôsledku v spomínaných destináciách priam hodnotné. Aj preto, že v nich nesedíš nikdy sám.  Už sa toľko na nepodarený rozvrh nesťažuj.  Po výške aj tak zistíš, že si lamentoval nadarmo... a uvedomíš si, že už nikdy nebudeš mať toľko voľného času  ako práve tu a teraz – na výške!  J

Pre ©  Televíziu Mediálka s láskou napísala Stanka Bratková

Korben Dallas a Zrní dvakrát za noc

Október bol v Prešove bohatý na množstvo koncertov, ako napríklad Katarzia, Monikino Kino, Billy Barman, Puding pani Elvisovej, Čisté tvary, Bad Karma Boy, Jana Kirschner, No Brake, The Blessed Beats...naozaj si bolo z čoho vybrať.

Posledný októbrový piatok bol vyhradený pre česko – slovenské spojenie kapiel Zrní a Korben Dallas na spoločnom turné po Slovensku. Koncert sa odohral v Bábkovom divadle Babadlo, no večer predtým bol ohlásený pre vysoký záujem ďalší koncert na Hlavnej ulici, v Christianii.

(zdroj:facebook)

České zoskupenie pochádzajúce z Kladna nebolo v Prešove prvýkrát, v marci vystupovali v Prešove v rámci turné Následuj kojota, na ktorom prezentovali svoj najnovší, v poradí už 4. album. Kapela začala hrať krátko po oficiálnom začiatku, čo bolo pre mňa osobne veľkým prekvapením aj plusom. Verím, že ľudia, ktorí túto kapelu nepoznali ani nepočuli od nich nijakú pieseň, mohli byť trošku nezaujatí, keďže ide o kapelu s komornejším, do vlastnej hudby ponoreným vystupovaním. Mne sa však Zrní, ktorých som naživo počula prvýkrát, veľmi páčili. Spôsob, ako husle hrajú prím v skladbách, ktoré postupne gradujú, pôsobí  na mňa veľmi príjemne. 

 

Spevák Zrní je trošku týpek, o čom svedčí jeho chodenie naboso po pódiu alebo, aktuálne z včerajšieho koncertu, prídavok do všetkých skladieb v podobe hre na píšťalku.  Poznala som jedine piesne z albumu Soundtrack ke konci světa ako Rychta, Hýkal, Dva, ale celkovo som mala z ich vystúpenia pocit harmónie v sebe. 

Korben Dallas. Tak túto kapelu môj skromný nehudobnícky vkus miluje. Sú, podľa môjho názoru, jednou z najkvalitnejších nových slovenských kapiel, aj keď zoskupenie o počte troch mužov nie je práve najmladšie. Ja osobne som túto kapelu videla už veľakrát – na minuloročnej Pohode aj tohtoročnej a aj na minuloročnom Grape. Ich vystúpenia však stále stoja za to. 

Keďže ide o pánov, ktorí hudbu majú v krvi a hru na nástroje ovládajú, nerobilo im žiaden problém, ako sa vyjadril Juraj Benetin, spevák kapely, urobiť cover verziu vlastnej pesničky Sen, ktorú spievajú s Anetou Langerovou a so sprievodom orchestra. Rovnako pozmenili duet s Janou Kirschner Spolu.  Koncert bol riadnou dávkou poriadnej rockovej hudby, ako povedal moj koncertný partner Lukáš, išlo o „riadnu nakladačku“.

Mesto Prešov má kapela obzlášť rada, ako prezradil Benetin, keďže pochádzajú z ¼ z Prešova. Ľubo Petruška, Prešovčan, s nimi hráva ako druhý gitarista.  Na jeho podnet kapela v Prešove vždy musí zahrať skladbu Zlatý jeleň , a ani teraz tomu nebolo inak. Klasicky zaznela najznámejšia skladba Otec, Beh, Spovede...a tak ďalej.

                                     

                                          

Neviem, aká je kapacita Babadla, ale mne osobne prišiel celý koncert veľmi komorný, priateľský, pritom nemal barový nádych. Ľudia sa netlačili, každý si našiel svoje miesto a aj videl. Ako jediné mínus by možno niekto videl cestu naspat do mesta napeši, nám to ale padlo vhod sa prevetrať. Kapela začala v Christianii hrať o pol tretej ráno, tak tá to asi mala predsa len ťažšie, ako ja. 

Pre © Televíziu Mediálka s láskou vyrobili Edita Hilgartová & Lukáš Fabian

Škandinávske dobrodružstvo za 8 dní

Asi každého študenta by potešilo, keby si na chvíľu mohol oddýchnuť od školy a urobiť si aspoň týždňové prázdniny aj počas semestra. S kamarátkou sme sa v marci rozhodli, že vycestujeme mimo Slovenska. Našou destináciou sa stala severná Európa. Ako by sme zimy nemali dosť doma, vybrali sme sa do chladnej Škandinávie.

Prešovský klub Wave v novom šate

Vybrali sme sa na miesto, ktoré je pre prešovského študenta z internátu o niečo viac od ruky, avšak zistili sme, že ani napriek tomu nezíva prázdnotou (je predsa v centre mesta). Wave sa nachádza v úzkej uličke medzi barom Peoples a pizzériou Borsalino. No a nedávno sa začal pýšiť novým priestorom na poschodí. Je otvorený od jednej popoludní do hlbokej noci, cez víkendy do ešte hlbšej noci.

Zaujímavosti Šarišskej galérie v Prešove

Rozhodli sme sa preskúmať zákutia Šarišskej galérie v Prešove, ktorá patrí k najstarším regionálnym galériám na Slovensku, konkrétne, ako poznamenal kurátor výstavy Jozef Ridilla, je treťou najstaršou krajskou galériou na Slovensku.

Úspešná spisovateľka Andrea Rimová navštívila našu univerzitu

Autorka šiestich vyhľadávaných titulov, milovníčka kníh, cestovateľka a úspešná absolventka masmediálnych štúdií na Prešovskej univerzite v Prešove, nám rozprávala o svojich študentských časoch, aj o období po ich skončení. Prezradila, čo ju zamestnáva v súčasnosti a z toho, čo ju čaká, si veľkú hlavu nerobí. Ako sama povedala: „Žijem pre dnešok“.